ANALÝZA RIZIKA
V súlade s aktuálnym znením geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.) a jeho vykonávacou vyhláškou (vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z. z.) je súčasťou geologického prieskumu životného prostredia pri zistení závažného znečistenia aj hodnotenie rizika vplyvu znečistenia spôsobeného činnosťou človeka na ľudské zdravie a životné prostredie – skrátene analýza rizika.
Záverečnú správu z geologického prieskumu životného prostredia, obsahujúcu analýzu rizika schvaľuje Ministerstvo životného prostredia SR bez ohľadu na zdroj financovania (§ 18 zákona č. 569/2007 Z. z.). Týmito legislatívnymi úpravami sa vytvoril právny rámec pre zavedenie analýzy rizika ako nástroja na posúdenie závažnosti znečistenia prírodného prostredia a návrhu ďalšieho postupu. Obsah a formu analýzy rizika upravuje smernica Ministerstva životného prostredia SR č. 1/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.
Analýza rizika vo všeobecnosti pozostáva z 2 častí
- hodnotenie environmentálnych rizík
- hodnotenie zdravotných rizík
Spoločnosť ENVIGEO vykonáva analýzu rizika v rámci širšieho komplexu prác – predovšetkým geologického prieskumu znečisteného územia / environmentálnej záťaže, ale na základe požiadaviek klienta aj samostatne. Na výkon týchto prác disponuje zamestnancami s príslušnou odbornou spôsobilosťou podľa geologického zákona (zákon č. 569/2007 Z. z.), ktorí absolvovali a zvládli špecializovaný kurz pre analýzu rizika znečisteného územia.
Výsledkom analýzy rizika je rozhodnutie, či zistená miera rizika je akceptovateľná pre súčasné alebo plánované využitie územia. Ak je výsledkom analýzy rizika rozhodnutie, že zistená miera rizika nie je akceptovateľná a je nutná sanácia, obsahuje analýza rizika ešte
- stanovenie cieľových hodnôt sanácie
- návrh sanácie
Pre sanácie väčšieho rozsahu sa pred spracovaním projektu sanácie vypracováva ešte štúdia uskutočniteľnosti (Feasibility Study), buď ako súčasť analýzy rizika alebo samostatne. Táto obsahuje hodnotenie rôznych sanačných metód z hľadiska ich vhodnosti, technickej realizovateľnosti a ekonomickej náročnosti. Metódy sa hodnotia vo vzťahu k rôznym sanačným scenárom a stanoveným cieľovým hodnotám sanácie. Výsledkom štúdie je návrh optimálneho spôsobu sanácie.